O minulosti hradu sa vie málo, pretože v historických písomnostiach sa spomína veľmi málo a nadzemné časti hradu sú zachované len minimálne. Do roku 2005 sa o ruine v pohorí Tríbeč nevedelo prakticky nič, zmenil to ale archeologický výskum, ktorý viedol M. Slivka.
(Vizualizácia Čierneho Hradu)
Čierny hrad je postavený v nadmorskej výške 573 m.n.m. a predpokladá sa, že slúžil aj na ochranu ryžovísk zlata v blízkych potokoch. Okrem toho mal význam aj pri kontrole a ochrane horskej cesty, ktorá vedie z obce Velčice do Solčian.
Archeologický výskum
Na základe archeologického výskumu sa dá odhadnúť aj približná doba, kedy bol hrad postavený. Predpokladá sa, že bol vybudovaný na prelome 13. a 14. storočia, kým obec Zlatno vznikla už v roku 1156. Doposiaľ sa nepodarilo preukázať, že by bol vtedy ešte hrad modernizovaný alebo že by boli uskutočnené prestavby. Výnimkou je východný hradbový múr, ktorý bol pôvodne tenší a neskôr bol dostavaný na hrúbku 1,8m. Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia
(Čierny hrad pôdorys)
Krátky život hradu
Z výsledkov archeologického výskumu sa tiež zistilo, že hrad existoval veľmi krátku dobu a zaniknúť mal v 14. – 15. storočí. Je možné, že zánik hradu má súvis s Forgáčovcami, ktorí na konci 14. storočia mali prežívať majetkovú expanziu a získať aj obec Zlatno, tým pádom aj Čierny hrad. Z roku 1516 sa dochovala jediná písomná zmienka o tomto hrade – listina z ktorej vyplýva, že Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom bolo kráľom Ľudovítom II. udelené právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar. Panstvom ale mali pravdepodobne byť len majetky a nie aj samotný hrad.
V roku 1516 totiž už hrad, ako už bolo spomenuté, nemal plniť svoju funkciu. Niektoré nálezy naznačujú, že hrad mohol byť v priebehu 16. storočia obnovený, ide ale zatiaľ len o domnienky. V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici.
Zdroj: Hrčka M., Čierny hrad, www.obnova.sk